GPC - Powerlifting Slovakia

Úvod Predstavujeme Paul Anderson, najsilnejší muž všetkých čias
Paul Anderson, najsilnejší muž všetkých čias Tlač
Anderson v detstve vážne ochorel, neskôr bol presvedčený, že prežil vďaka modlitbám jeho rodičov. Keď v roku 1956 vybojoval olympijské zlato, sľúbil Bohu za víťazstvo oddanú službu. Bola to otázka duševného presvedčenia, keď Anderson založil „Domov mládeže“, kde vo vlastnej réžii (bez štátnej podpory) vychovával mladistvých delikventov. Verím, že Boh určil, aby som robil niečo mimoriadne“, tvrdil Anderson. „Inak by mi predsa nedal takú silu!“. Náklady na riadenie internátu vyžadovali značne finančné prostriedky, ktoré Anderson získaval tým, čo najlepšie vedel a čomu veril. Krížom krážom cestoval autom po USA, kázal z biblie a medzi kázňou predvádzal silácke exhibície. 
 

 

 

  Najsilnejší muž všetkých čias
 
PAUL ANDERSON
 
V minulých 40 – rokoch sa u nás o Andersonovi takmer vôbec nepísalo, a pokiaľ vôbec, tak skôr v negatívnom zmysle a v súvislosti s opovrhovaným „profesionalizmom“. Skutočne pozadie bolo zámerne zamlčované, i to, koľko utajených profesionálov mali naše armádne a vrcholové strediska! Celý príbeh o Andersonovi nesie v sebe hlboký náboženský podtext, takže snáď aj to bolo skorším mocnostiam tŕňom v oku.
 
Anderson v detstve vážne ochorel, neskôr bol presvedčený, že prežil vďaka modlitbám jeho rodičov. Keď v roku 1956 vybojoval olympijské zlato, sľúbil Bohu za víťazstvo oddanú službu. Bola to otázka duševnéhoalt presvedčenia, keď Anderson založil „Domov mládeže“, kde vo vlastnej réžii (bez štátnej podpory) vychovával mladistvých delikventov. Verím, že Boh určil, aby som robil niečo mimoriadne“, tvrdil Anderson. „Inak by mi predsa nedal takú silu!“. Náklady na riadenie internátu vyžadovali značne finančné prostriedky, ktoré Anderson získaval tým, čo najlepšie vedel a čomu veril. Krížom krážom cestoval autom po USA, kázal z biblie a medzi kázňou predvádzal silácke exhibície. Deklarovaná strata amatérskeho statusu bola výlučne dôsledkom niekoľkých účasti v boxerskom profi-ringu, ktoré na viac nepriniesli očakávaný efekt.
 
Ako Paul Andersom vyzeral? Americký „Wonder Boy“ vážil na vrcholu svojej formy (1957 – 1963) až 172 kg k výške 176 cm. Je to vôbec možné? Postavu v podobnom merítku   mal i O. D. Wilson (197 cm, 195 kg), vzpierač Karl Svoboda (178 cm, 180 kg) alebo americký powerliftér Jeff Lewis (200 cm, 200 kg). Nikto nikdy však nemal jeho povestnú prasilu superhumanoidnú, démonickú páru Paula Andersona. Dimenzie jeho skeletu pripomínajú ľudský žeriav, ideálne stavaný na zdvíhanie a držanie gigantických záťaží. Klamný vonkajší vzhľad ale neznamenal obyčajnú obezitu, ale vynikajúci atletizmus! So svojou hmotnosťou okolo 150 kg zabehol 40 – yardový (36,57 m) šprint za 5 sekúnd, 100 yardový (91,44 m) zabehol za 11,6 sekundy, do diaľky z miesta skočil 3 metre a do výšky z miesta (tzv. Sargeantov test) dosiahol 82 cm nad vzpaženú ruku! Pat Casey tvrdil, že Paul Anderson mal tvrdé svaly a kĺby ako zo železa!
 
Výnimočne genetický talentovaný Anderson jedol, trénoval a rástol ako z vody. Posúďte samy: v 12 rokoch vážil 72 kg, v pätnástich 88 kg, v šestnástich 105 kg, v osemnástich 115 kg, v devätnástich 122 kg a v dvadsiatich 130 kg. Vo veku 23 rokov už mal medzi 152 – 162 kg! V stravovaní preferoval Anderson mlieko. Podľa Boba Hoffmana, trénera týmu USA, vypil behom 14 hodín až 13 litrov mlieka! V knihe „ Power by Paul“ k svojej diéte píše:
 
„Jedol som veľa surových vajec, robil som si v mixéry kokteily z mlieka, vajec a príchuťou, pil som čistú želatínu s pomarančovým džúsom, miešal som nadrvené búrske oriešky so sójou, lisoval som šťavu zo surového mäsa, raz som skúšal vypiť surovú krv z hovädzieho mäsa, pri náročnom tréningu som zjedol až ¼ litru medu, jedol som i surové morské ryby a živočíchy.“   
 
Nasýtiť také telo nebola hračka!
           
Stručný životopis začína narodením 17. augusta 1932 v mestečku Toccoa, štát Georgia, USA. Na strednej škole hádzal diskom, vrhal guľu a hral americký futbal, v r. 1948 začal študovať na univerzite v Južnej Karolíne, ale skoro odtiaľ odišiel – kvôli nedostatočnej strave schudol o 20 kg! V januári 1952 dostal od svojho švagra Júliusa Johnsona nakladaciu činku a hneď na prvý krát urobil 3 drepy so 142,5 kg (iný prameň uvádza 10 drepov so 137,5 kg). Drepy sa stali dominantou jeho tréningu, takže čoskoro skúsil vzpieranie a vo Philadelphii surovou silou vytlačil 125 kg, trhom zdola 100 kg a nadhodom 137,5 kg. Súčasne predviedol exhibičný drep s neslýchanou váhou 300 kg. V septembri 1953 výkonom 483,5 kgalt prekonáva neoficiálny svetový rekord Johna Davisa, v roku 1954 (po zraneniach chrbta a zápästia) pohrozil súperom vzpieračským trojbojom (162,5 + 145 + 187,5 kg) a krátko potom ako prvý vzpierač prekonáva hranicu 500 kg. V apríli 1955 na majstrovstvách USA dal spolu 520 kg. V júni odchádza ako neznámy mladík – náhradník na medzinárodné stretnutie ZSSR – USA do Moskvy, domov sa však vracia ako národný „geroj“. V Gorkého parku pred zrakmi 5 000 divákov silný Paul ako prvý človek histórie oficiálne zatlačil 182,5 kg a nadhodil dokonca 193 kg, čím si od Sovietov vyslúžil prezývku „Čudó priródy“. V roku 1955 v Mníchove sa Anderson stal svetovým šampiónom s trojbojom 512,5 kg.    
 
Málo známym faktom je, že Anderson ako prvý amatér planéty nadhodil 200 kg. Na olympiádu v Melbourne 1956 prišiel ako istý víťaz, tak vysoko stál nad svojimi súpermi. Sám dúfal, že tlakom i nadhodom dvihne 200 kg, trhom medzi 155 – 160 kg. Bohužiaľ tesne pred súťažou ochorel na silnú chrípku so zápalom zvukovodov, prišiel o mnoho svalov (na pódiu vážil 137 kg), mal vysoké horúčky a ťažkosti s rovnováhou. Nakoniec olympijské zlato predsa získal, lebo bol pri rovnakom výkone s Argentínčanom ľahší o 5,6 kg.
 
Andersonov amatérsky rekord v súpažnom tlaku 185,5 vydržal v tabuľkách 7 rokov. Na jednej zo svojich exhibícii v roku 1963 sa Big Andy znovu prepísal históriu, keď ako prvý muž sveta zatlačil 200 kg. Odborníci sa pýtali: odkiaľ Andeson získal takú silu? Riešenie spočívalo v genetike a radikálnym systémom tréningu, ktorý v dôsledku zmenil smer vývoja moderného vzpierania. Paul využil revolučný koncept v úvahe, že vzpierač bude zlepšovať tlak, trh a nadhod vykonávaním drepov, benchpressov a mŕtvych ťahov! Neslýchané, avšak výsledky nejde poprieť. Túto filozofiu okamžite akceptovali v Rusku, zatiaľ čo USA (ku svojej škode) obrátila chrbtom. Experti sa domnievali, že Anderson je genetický zázrak a jeho metódy obyčajným ľuďom nepatria. Tým USA prišiel o vzpieračskú nadvládu, pričom v ZSSR sa začali masovo vyrábať stojany na drepy a lavičky na tlaky, ktoré využívali neskorší šampióni.
                               alt    
V r. 1961 sa Andersom oženil s Glendou Garland a spoločne a spoločne uskutočnili projekt „Domova mládeže“. Výťažok zo silácko-kazateľských vystúpení šli na náklady internátu, čím Anderson dodržal svoj sľub celoživotnej kresťanskej služby, Bohu a ľuďom. Často vystupoval po 40 týždňov v roku a za sezónu urobil až 500 vystúpení. Tak pracoval cez 17 rokov!
 
Paul bol všestranný, takmer univerzálny silák. Stvoril rekordy ktoré dodnes nikto neprekonal, a pritom ani nemal úmyselnú motiváciu k týmto rekordom. V roku 1957 predviedol na exhibícii 7 súpažných tlakov so 182,5 kg, s činkou odobranou zo stojanov zatlačil 213 až 220 kg. Na „Muscle Beach Training Center“ zdvihol nadhodeným tlakom zo stojanov 247,5 kg, pri inej príležitosti dokonca 258 kg a pri tréningu dokonca 272 kg! Anderson mal ideálne parametre pre bench press. V roku 1957 verejne zatlačil 272 kg, sám uvádzaalt maximálny výkon 288 kg, pri tréningu opäť šiel až na 300 kg. Jeho schopnosti v mŕtvom ťahu limitovali malé a bucľaté dlane, avšak i tak regulárne potiahol 355 – 372 kg. Tommy Kono ho na vlastné oči videl, ako s kovovými hákmi na dlaniach zdvihol 454 kg. Od kolien hore dvíhal 835 kg, zo zeme ku kolenám 1 660 kg (r.1955 v Bagdade).
 
V roku 1957 Anderson vystupoval v prestížnej ,,Ed Sullivanovej televíznej show´´, kde predvádzal drepy s tučnou tyčou a dvoma plastovými boxmi, naplnenými 15 000 striebornými dolármi. Váha tejto nezvyčajnej ,,činky´´ sa udáva medzi 526 – 531 kg. Vystúpenie získalo taký ohlas, že Paul prijal angažmán v nočnom klube v Las Vegas. Zmluva nariaďovala, aby päťkrát týždenne a trikrát za večer previedol drep a vyhlásil: ,,Kto výkon zopakuje, môže si doláre odniesť!´´ Podivuhodne je, že sa žiadni záujemcovia neobjavili. Paul s 531 kg drepoval tri týždne, to znamená minimálne 45 – krát. Zatiaľ sa nenašiel nikto, kto by váhu aspoň nadvihol zo stojanov, pre Andyho to bola úplne rutina záležitosť. Mohol by dnes ktorýkoľvek powerlifter zopakovať svoje súťažné maximum ešte druhý alebo tretí deň? Anderson povedal, že keby sa špecializoval iba na drep, zvládol by váhu cez 600 kg!
                             
 
Výkon, ktorý Andersona pasoval na najsilnejšieho muža všetkých čias, bol herkulovský zdvih chrbtom. Paul trénoval na záhrade za svojim domom v mestečku Toccoa, kde 12. júna 1957 zdvihol chrtom 2 846 kg. Údajne o tomto historickom kúsku zastiera aureola mysterióznosti, typická pre väčšinu Andersonových exhibičných rekordov. Referencie sa oscilujú od 2 700 kg po 2 940 kg, uvedených v knihe Guinessových rekordov. Jednalo sa o masívny stôl, zaťažený oloveným trezorom a časťami automobilových motorov.
 
Nemožnosť tak ojedinelý rekord doložiť nahráva ľuďom, ktorí trvajú na dokumentácii. Napr. amatérsky historik Joe Roak v osobnom dopise z 15. júna 1991 poukazuje na fakt, že neexistujú žiadne fotografie(!) väčšina svedkov už nežije (!) publicita tak slávneho výkonu vraj vôbec neodpovedá jeho významu! Tieto otázke ale Andersona netrápili ani v najmenšom. Na procedurálne formality nedbal, pretože on vzpieral! Tvrdí sa, že prinajmenšom raz zdvihol ešte viac – totiž kolotoč obsadený ľuďmi o celkovej váhe cca 3 150 kg.
 
,,Nerobím si žiadny nárok na rekordy v silových disciplínach. Osobne mám pocit, že som zdvíhal viac než ktokoľvek iný, ale to je vec názoru. Nechcem uberať kredit nikomu, kto oficiálne drží svetový rekord.´´
 
Jedným z obľúbených cvikov P. Andersona bol tlak jednoručný s úklonom do strany. Referencie mu prisudzujú 11 tlakov pravou a 5 – 6 tlakov ľavou pažou s činkou o váhe 136 kg, alebo 40 opakovaní so 107 kg činkou! Len jediný muž na svete dokázal niekoľko tlakov jednoruč so 136 kg – legendárny Chuck Ahrens.
 
Andersonovou parádnou disciplínou bol drep, hlboký drep s činkou na ramenách. Na sklonku 50-rokov BEZ akýchkoľvek farmakologických prostriedkov, BEZ motivácie súťažiť a súperiť, BEZ umelých pomôcok, BEZ rozcvičenia a bosý drepoval Anderson váhy, ku ktorým sa žiadny súčasný powerliftér nedokáže ani priblížiť. Treba podotknúť, že Andersonové drepy boli tak isto nonšalantné ako on sám. Nikdy sa pri nich neprepínal, nefunel ani nevyvaľoval oči. Tisíce divákov v rôznych mestách USA mohlo za pár dolárov možnosť vidieť robustného muža, ktorý si zobliekol šaty, vyzul topánky, bez úvodného rituálu vzal činku na chrbát a vykonal niekoľko drepov so záťažou, s ktorou najsilnejší borci sveta tej doby nespravili ani jeden pokus! Je pravda, že prvé a druhé opakovania nemali dostatočnú hĺbku, lebo Paul sa nikdy nerozcvičoval – nemal kedy! Tretí a ďalší pokus už išli hore i dole spôsobom pripomínajúcim činnosť piestov hydraulického zdviháka. Kvôli enormným rozmerom stehien, lýtok (89 a 56) a kvôli kontaktu brucha so stehnami v dolnej fáze mohol ísť iba tak hlboko ako mu to jeho telo dovolilo. „Vždy som išiel dole až na doraz. Keby som nedosiahol úplnú hĺbku, prišiel by som o rozjazd smerom hore!“ vysvetľuje. Paul drepoval bežne s váhou 400 – 500 kg, pričom také výkony predviedol na 700 – 900 exhibíciách! Koľko ale drepol najviac? Je to rovnaký problém ako u zdvihov chrbtom, lebo tieto výkony sú odkázané na výpovediach svedkov. Sám Anderson uvádza ako svoj najväčší drep 531 kg, v tréningu až do r. 1963 používal hmotnosť 545 kg. Ďalej povedal, že 506 kg drepol „až dole na doraz“, 558 kg „presne na rovnobežku“ a mimo to urobil 13 drepov so 410 kg. Niektorí autori uvádzajú až 589 kg – 590 kg. Andersonov jediný oficiálny rekord je datovaný z roku 1953, kde pred rozhodcami „American Athletic Union“ zdolal 377 kg. Anderson povedal, že pri výlučnej špecializácii na drep by si trúfal na 680 kg. Práve od Andersonovej doby sa používa termín „ klasický drep“.
                     
Vzhľadom na nabitý program trénoval BIG Andy nepravidelne, skôr silu udržiaval. Tu je rozpis jedného z Andersonových tréningov zo 60-tych rokov: najprv 3 x 10 drepov s 270 kg s 20 minútovými odpočinkami medzi sériami. Ďalej 4 – 6 opakovaní s 360 – 380 kg, občas vyšplhal na 410 – 440 kg. Pokračoval svojou špecialitou, cvičením v skrátenom rozsahu pohybu, čo boli 2 – 3 opakovania polodrepov so 620 kg a štvrťdrepov (pokrčením kolien o 10 cm) s 908 kg. Tu už slúžili miesto činky dva 300-litrové sudy na oceľovej tyči, do ktorých hádzal kúsky železa. Ako lahôdku na záver robil drepy na jednej nohe (20 opakovaní ) a dynamické výskoky na 75 cm vysoký stôl! Ešte jeden doplnok, že s činkou na prsiach drepol Anderson 350 kg, a podľa odhadu mohol previesť drep na jednej nohe s 120 kg činkou za krkom.
 
Od konca 70-tych rokov začal u Andersona rapídny telesný kolaps. Najsilnejšiu kolekciu šliach, svalov, mäsa a kostí, akú dal stvoriteľ dokopy v jednom ľudskom tele, začal oslabovať. V dodatku k časovanej bombe Brightovej nemocnici musel v r. 1983 na operáciu, pri ktorej mu lekári vybrali až 200 obličkových kameňov. Náhradnú obličku mu darovala jeho setsra Dot, ktorá i napriek tomu fungovala len na 60 %, čo znamenalo nutnosť pravidelnej dialýzy. Vedľajším efektom bola strata sily nôh a život na invalidnom vozíčku. Deväť krát stál Anderson pred bránami smrti, každý deň ako biblický job znášal strašnú bolesť. Iba viera v Boha a láska manželky Glendy a ich dcéry Pauly umožnili Andersonovi prežiť niekoľko posledných rokov. V roku 1991 ešte obdŕžal čestný titul „Najsilnejší muž storočia“ , a 15. augusta 1994 ušľachtilé srdce dotĺklo.
 
Gigant Paul E. Anderson, ktorý obrazne mohol vziať na ramena pol zemegule a urobiť s ňou zopár drepov, oddaný vlastenec a patriarcha moderného powerliftingu, po sebe zanechal veľkú legendu. Paul Anderson bol iný, než väčšina homo sapiens.
 Patril k hŕstke najsilnejších mužov, ktorí kedy žili a nazývali túto zem domovom. ,,Big Andy´´ spopularizoval silové disciplíny a svojou slávou olympijského víťaza uľahčil zrodenie oficiálneho športu. V drepe predbehol svoju dobu o ,,x´´ rokov,
alebo jeho výkony dodnes nikto neprekonal (a prekoná vôbec?).
             
 
VÝVOJ  DREPOV  PAULA  ANDERSONA
 
Výkon                         dátum a miesto             odkaz, prameň
142,5 kg x 3                1952, Toccoa                        P.Vuono, PWL-USA 1984
137,5 kg x 10              1952, Toccoa                        Muscular Development 1971
181,5 kg x 2                1952, Toccoa                        Iron Man 1953
250 kg x 2                   1952, Elizabeth town           P.Vuono, PWL-USA 1984
272 kg                         1952, Toccoa                        Iron Man 1953
300 kg                         1952, Chattanooga              R.trossen, PWL-USA 1990
324,5 kg                      1953                                       Strenght and Health 1953
346 kg                         1953                                       R.Strossen, PWL-USA 1990
377 kg                         1953                                       H.Grossbrenner, PWL-USA 1990
354 kg x 6                   1954                                       Reg Park Journal 1954
363 kg                         1945                                       Strenght and Health 1954
376 kg                         1954                                       Reg Park Journal 1954
408,5 kg                      1955, Toccoa                       P.Rader, Iron Man 1955
425 kg                         1955, Bagdad
454 kg                         1956, Toccoa                       Strenght and Health 1956
363 kg x 10                 1956, Muscle Beach          P.Casey, PWL-USA 1985
410 kg x 13                 1957, Toccoa                      H.Grossbrenner, PWL-USA 1987
499,5 kg                      1957, TV-show                    R.Rader, Iron Man 1957
526,6 kg                      1957, Muscle Beach          D.P.Willoughby 1970
531 kg                         1957, Las Vegas                Záťaž vo forme 15-25.000
545 kg                         1957, Reno                            
558 kg                         1959, Toccoa                      T.Todd, Muscular Development 1972
590 kg                         1959, Toccoa                      R.Kennedy, Iron Man 1969
 
Pozn. Na exhibíciách P.Anderson ukazoval iba zlomok svojich schopností, nemával ani tie najzákladnejšie podmienky k vytváraniu rekordov. Odhaduje sa, že dnešné technické pomôcky (super dres, bandáže a opasok) pridávajú k výkonu cca 15%, podobne anabolické steroidy zlepšujú výkon o 5-8 %. Keby Anderson dvíhal za týchto okolností, dosiahol by odhadom číslo 684 kg, čo je zhodou okolnosti toľko, koľko si sám Anderson trúfal drepnúť po špecializovanej príprave!
 
 
 
 
Literatúra:        Josef Švub, História síly 1997
 
                                    
  
 

  

 

GPC - Powerlifting Slovakia © 2018, Visit rate: 5134564 (3757), Creating and hosting by Kyber System